Koľko málo stačí (Recept na fajn deň)

Autor: Martin Komloš | 10.3.2011 o 9:29 | (upravené 10.3.2011 o 13:45) Karma článku: 8,67 | Prečítané:  1027x

Preletel som pohľadom po vozidle a pristihol som ju, ako ma pozoruje. Nahodil som pohľad, ktorý mal hovoriť niečo ako : "by ma zaujímalo, prečo ma sledujete" ... A ona vtedy, keď sme na seba na ten okamih pozerali urobila niečo, čo som nečakal a doslova ma to v tento slnečno-sivý deň "prefackalo" - USMIALA SA. Jeden jediný obyčajný úsmev, od srdca. Nič viac. Nemohol som sa ubrániť úsmevu.

 funpop.com, catherineintan.blogspot.com

Och, cestovanie ráno k lekárovi v preplnenom trolejbuse nie je najlepším začiatkom dňa. V čase po ôsmej hromadu študentov na linke číslo 8 nahrádza hromada dôchodcov. Senilní dedkovia, babky, všetci kašlú, kýchajú, hromžia, nadávajú (poväčšine na lekárov, mladých, rodinu, politiku a že sa im neušlo akciové maslo v nejakom obchodnom reťazci) a snažia sa dostať do čo najbližšieho zdravotného zariadenia (Nemyslite si, že nemám v láske a úcte starších ... len pekne čítajte ďalej !).

Preto som v tom troleji ráno stál, snažil sa dýchať čo najmenej, počúval chtiac-nechtiac cudzie "zábavné" rozhovory a mal som nič moc náladu, veď kto rád chodí k lekárovi ?!

Na najbližšej zastávke (samozrejme pri nejakej poliklinike) väčšia časť osadenstva vystúpila a uvoľnili sa sedadlá. Usadil som sa vedľa muža, ktorý mal v ruke noviny a ustavične potichu nadával. Keď som sa spýtal či tam je voľné, nepovedal nie, ale - ten pohľad by som vám prial vidieť. Alebo vlastne radšej ani nie. Opatrne som si sadol s pocitom, že v tento slnečný deň sa všetká ľudská dobrá nálada vytratila a všetci do jedného budeme radšej hromžiť a nadávať ...

Zamyslený som si nevšimol starenku, ktorá si sadla presne oproti mne. Obyčajná starenka, striebristo - sivé vlasy, veľká sukňa a farebný kabát a veľké modré oči. Úplne obyčajná, ale zároveň ako z rozprávky. Čarovná starenka, ale kto by v taký deň sa zamýšľal nad čarovnosťou vecí.

Preletel som pohľadom po vozidle a pristihol som ju, ako ma pozoruje. Nahodil som pohľad, ktorý mal hovoriť niečo ako : "by ma zaujímalo, prečo ma sledujete" ... A ona vtedy, keď sme na seba na ten okamih pozerali urobila niečo, čo som nečakal a doslova ma to v tento slnečno-sivý deň "prefackalo" - USMIALA SA. Jeden jediný obyčajný úsmev, od srdca. Nič viac. Nemohol som sa ubrániť úsmevu.

Vystupoval som hneď na ďalšej zastávke, no z tej osmičky vystúpil iný človek. Žiadne stresy, žiadne zlosti. Jej úsmev mi zostal na perách. Uvedomil som si, čo dokáže jeden úsmev od neznámeho človeka. Zmeniť náladu a úplne zadarmo. V dnešnej dobe.

Keď to pomohlo mne, pomôže aj ostatným. Vyskúšam. Predstavte si, funguje. Nevľúdna zdravotná sestra bola s úsmevom hneď o čosi vľúdnejšou. Pani pri pokladni v obchode s mojím úsmevom nehromžila, že tak dlho hľadám drobné. A mladík na zastávke mi po pripojení úsmevu nielen povedal, koľko je hodín, ale mi aj poprial pekný deň

No neoplatí sa ?!

(P.S: áno, možno si poviete : klišé, otrepaná téma ...ale radšej to skúste a uvidíme )

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?