Môj bežný deň v roku 2011, o ktorom všetci všetko vedia

Autor: Martin Komloš | 28.1.2011 o 0:14 | (upravené 28.1.2011 o 1:39) Karma článku: 5,74 | Prečítané:  816x

Pri rozlepení pravého oka sa môj prst pravej ruky súčasne presúva na tlačidlo POWER na bedni počítača, ktorý mám z osobných dôvodov umiestnený priamo pri posteli. Kým stihnem vstať a otvoriť aj druhé oko, nabehne mi pracovná plocha a ja tak teda svoj prvý pohľad venujem hneď do monitora (ako inak). Rýchlo stihnem dať status na Facebook, Twitter, Friendster, MySpace a všetky ostatné možné aj nemožné sociálne siete o tom, že sa mi vážne zase podarilo vstať do ďalšieho dňa, čo je pre mňa už pár mesiacov prekvapením a zároveň záhadou.

 koranga.com

Zvoní mi mobil ako budík. 7 hodín ráno. Tie 3 a pol hodiny spánku mi vôbec nestačili. Na to, kedy som išiel spať však mám veľmi rozumný dôvod. Chatovanie má vždy prednosť, to je jasné každému.

Pri rozlepení pravého oka sa môj prst pravej ruky súčasne presúva na tlačidlo POWER na bedni počítača, ktorý mám z osobných dôvodov umiestnený priamo pri posteli. Kým stihnem vstať a otvoriť aj druhé oko, nabehne mi pracovná plocha a ja tak teda svoj prvý pohľad venujem hneď do monitora (ako inak). Rýchlo stihnem dať status na Facebook, Twitter, Friendster, My Space a všetky ostatné možné aj nemožné sociálne siete o tom, že sa mi vážne zase podarilo vstať do ďalšieho dňa, čo je pre mňa už pár mesiacov prekvapením a zároveň záhadou.

Poslal by som osobne všetkým priateľom o tom e-mail, ale dnes nemám toľko času ako zvyčajne. Idem do práce. Musím. Volal mi môj šéf, že ak neprídem do práce dnes, tak nemusím ani v pondelok. Po prvom jasaní: ,,Jeees, predĺžený víkend !!!" som si uvedomil pravý význam tohto výroku. Nemal by som z čoho žiť...ale nemal by som si ako plaťiť internet...och nie! Táto skutočnosť ma núti zdvihnúť svoju hodinami sedenia a čumenia do monitora pokrivenú chrbticu a spraviť základné hygienické úkony. Vstávam z postele. Samozrejme okamžite ako sa vzdaľujem od PC beriem do ruky mobilný telefón (samozrejme s prístupom na internet) a kým stihnem prísť do kúpelne, hodím si tieto aktuálne novinky na facebookovský profil. V nepozornosti zakopnem o prah dverí a rýchlo musím opäť ťukať písmenká, aby som vyjadril svoju bolesť, čo okorením jednou cenzúrovanou nadávkou a veľkým množstvom "smajlíkov" každého druhu.

Začínam sa umývať a zisťujem, že ani ten zrak mi už tak dobre neslúži, no proste sa s tými mojimi zdegenerovanými očami ani nevidím v zrkladle ! Samozrejme to pripíšem globálnemu otepleniu, výbuchu v Černobyle a nedostatočnej konzumácii mrkvy. No nič, snáď mojich 1624 facebookových a twitterových priateľov bude mať riešenie aj na tento môj problém.

Dokončujem hygienu. Cestou z kúpelne prekračujem kopu nevyžehlených a keď tak uvažujem, tak vlastne ani nevypratých vecí. Áno, byť starým mládencom nemá len samé výhody ako si väčšina ženáčov myslí...

Mám 12 minút do odchodu autobusu. Rozhodujem sa, či ich využijem na rýchle raňajky, alebo... áno, raňajky idú bokom, veď treba skontrolovať, čo sa cez noc prihodilo, treba sa všetko dozvedieť zo statusov.

Nestihol som autobus, dalo sa to čakať. Nadávam. Auto nemám, všetky peniaze som investoval do kúpy novej elektroniky, platenia si najrýchlejšieho internetu a značné množstvo peňazí som minul na Farmville, kde som si musel kupovať špeciálne mrkvičky a ovečky. Mimochodom, Farmville už nehrávam. Zakázal mi to môj doktor, podľa ktorého by moje hypochondrické srdce ďalej takúto akčnú hru nezvládlo. Nevadí, tých 436 eur 13 centov čo mi stiahli z účtu nikdy nebudem ľutovať :).

V električke stretávam bývalého spolužiaka zo strednej školy. Okato ho ignorujem a kedže nemá facebook profil a aj na ostatných sociálnych sieťach by ste ho márne hľadali, tak si vsugerujem, že neexistuje. Pristupuje ďalší spolužiak, tentokrát zo základky. Ten našťastie, ako ja, okupuje facebook, takže ho zdravím. Tým to hasne, komunikácia na nule. Vieme o sebe všetko. Chcel som mu povedať, aký som videl včera v elektre smartphone. Prerušil ma v strede vety že vie. Ó, áno, mal som to v statuse...

Do práce prichádzam o dobrú hodinu neskôr, v meste som ešte po lavičkách hľadal wi-fi signál ...

(Pokračovanie nabudúce...)

Poznámka autora: Všetky postavy v tomto texte sú vymyslené a ich správanie značne zveličené... aj keď v dnešnej dobe vlastne nikdy nevieš....

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Tím Európy podľahol Kanade, jediný jeho gól strelil Tatar

Rozhodujúci gól domácich hokejistov sa zrodil po chybe slovenského obrancu Zdena Cháru.

KOMENTÁRE

Keď hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť.


Už ste čítali?