Donútilo ma až to, keď istý nemenovaný politik nazval protestujúcich študentov "feťákmi". A ja sa k študentom radím, dokonca aj k tým, ktorí dajú najavo, ak sa im niečo nepáči. TO SOM AKOŽE UŽ FEŤÁK, hej ?! Dobre vedieť, že tak málo stačí.
Úplnou náhodou toto niekto nadhodil v škole, reku : Po Veľkej noci si chystajte hlasivky vážení, bude sa spieeevať... Roztočila sa diskusia. Výsledok sa približuje k môjmu názoru.
Viem, určite je tu aj všade obrovské množstvo ľudí, skúsenejších, študovanejších rozumnejších ako ja, ale ja chcem vyjadriť názor obyčajného mladého neskúseného študenta, na jednom malom prešovskom gymnáziu, ktorého sa však takéto veci budú dotýkať skoro každodenne. Preto tu nehľadajte príliš komplikované zdôvodnenia, argumenty ...
Podľa mňa sa úcta, pokora nedajú získať nasilu ( v triede sme sa zhodli, že nám to pripomína isté časy dávno minulé, aj keď sme ich nezažili, čiže nevieme úplne posúdiť, iba z rozprávania... však súdruhovia...), toto skôr vyvolá odpor, čo usudzujem aj podľa seba, či podľa reakcií z rôznych sociálnych sietí. Keď mi o 10 rokov niekto povie slovo vlasť, vlastenec, budem chcieť, aby sa mi pred očami vynorilo miesto, kde sa vždy cítim dobre, doma, kde mám zázemie, priateľov, spomienky...a nie nejaká nočná mora, ako stojím o 8.00 ráno v škole a znudene sa tvárim, že spievam hymnu. Hlavne keď mi ju vnucuje niekto, kto ma od pojmu vlastenec ako z Prešova do Viedne.
Možno to my, študenti berieme príliš vážne... ja však myslím, ze sú aj lepšie cesty....